Michal Moravčík
30. MÁJ - 20. JÚL / MAKE UP GALLERY / Ďalšia zo série výstavs rôznou perspektívou konca
Výstava
Michala Moravčíka Alexander hrdina kriticky referuje ku
konceptu hrdinu a k jeho statusu v súčasnej spoločnosti. Názov
asociuje historickú postavu Alexandra Veľkého, veľkosť s ňou
spájanú, a ako súvislosť sa objavuje i v jednotlivých dielach na
výstave – viď. jedna z nájdených pamätných dosiek pre hrdinu
s menom Alexanderako fragment pamätníka z Tbilisi; v inej podobe
zas v rámci skúmanej intervencie do pôvodnej fasády budovy
bratislavskejIncheby, ktorá vznikla pre potreby výhľadu z
kancelárie jej majiteľa podnikateľa Alexandra Rozina.
Moravčíknavýstave prezentuje sériu lightboxov, ktoré vytvoril počas
svojho nedávneho pobytu v Gruzínsku z nájdených častí (mien) z
bizarného Pamätníka hrdinov, ktorí zomreli za gruzínsku
nezávislosť. Pamätník je situovaný na Námestí hrdinov v Tbilisi v
neprehľadnom dopravnom uzle, v zásade je nedostupný. Menný zoznam
hrdinov, ktorý štrukturuje jeho povrch je skoro nečitateľný. Jeho
málo dokonalé hmotové poňatie a netrvácne prevedenie dalo vzniknúť
vtipom, ktoré kolujú medzi miestnymi obyvateľmi mj. o prázdnych
plochách, ktoré sú už takpovediac predpripravené pre budúcich
hrdinov… Zjavná dočasnosť pamätníka, ktorá spochybňuje jeho samotnú
“vážnu” podstatu a celkový dizajn objektu je údajne invenciou
samotného gruzínskeho prezidenta, ktorý sa významne angažuje nielen
v politike, ale i v estetike verejného priestoru.
Objekty lightboxov prezentované na výstave sú vytvorené z
uvolnených plotrovaných/plexisklových častí pamätníka. Z
pripomienky na známych, miestnych hrdinov vznikajú neznáme
kaligrafie.
Tému dizajnu moci, resp. jej vizuálneho prejavovania sa autor
rozvíja i v práci inšpirovanej zásahom poslancaa podnikateľa A.
Rozina do ikonickej modernistickejarchitektúry bratislavskej
Incheby (arch. V. Dedeček). Necitlivý zásah do cennej architektúry
je gestom demonštrácie moci. Projekt Alexander
hrdina, uvažuje nad svojvoľným spôsobom “nového” použitia
architektúry, estetizácie verejnéhopriestoru a odkrýva
typológiu„nového hrdinu“.Autorsa zamýšľa- ktoje dnešným
“apokalyptickým” hrdinom v súvislosti s obsadením verejného
priestoru - sú to mená nazozname, napríklad na pamätníku, z ktorého
sa nedajú vlastne ani čítať, alebo sú dnešnými hrdinami tí, ktorí
svojvoľne prevzalina seba rolu jeho tvarovania?




